„Moja podprsenka je na vašej zemi“ dôležito oznámila Ľuba pred cestou na záchod. No, a potom šla na záchod. Samozrejme som „najtriezvejšia“ v celej „triezvej“ spoločnosti. Opravovala som všetko čo alkohol pokazil. Alica mi podávala cigaretu. Zistila som, že alkohol hovorí. Ema ho nepočúva a Ľube hovorí niečo, čo som už zabudla. Všetky hovoria mnoho silných vecí, ktoré som všetky chcela do tejto poviedky napísať. Ale nestíham. Rozhadzujú ponožky a ja sa konečne cítim, tak ako sa cítiť mám. A cítim, že si budem musieť vyzuť ponožky a pripnúť ich na nástenku k ostatným. A potom na 10 riadkov vyjadriť pocit z ich pachu. Pach mi pripomenul jednu osobu.
Aj paštéta, ktorá sa zázrakom dostala na chleba bola divadelná. Všetko bolo krásne a poetické a opité...
„Ja som zažila trápne chvíle, iba s chlapským penisom“ Ľubina poézia. Ema Alici povedala, že je vnútorne krásna a jej to bolo odporné. Odporní ľudia a chlapi riešia veci, ktoré by Alica s problémom odrezala.
Tak rada by som opísala podprsenky, ktoré sme mali na krku a ležanie na tráve, výlet na modrú pumpu. „ Svet je na hovno. Každý rieši len seba. Zuby idú z duše“ Ľubina poézia mi bude chýbať.
Je mi zima na neoblečené chodidlo.
Drama
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára